5. Burning heart ♥

6. července 2013 v 16:00 | Lucy ~ 루시 |  Burning heart


Ráno ma zobudilo zvonenie môjho telefónu. Rozospato som prijala hovor, bez toho aby som pozrela kto mi volal.
,,Prosím ?" ozvala som sa .
,,Amy, nehovor mi že spíš. Už ťa tu čakáme 20 minút !" Vyskočila som z postele.
,,Čoooo ?? Prepáčte , ja budem tam do polhodiny !!" zhodila som zo seba pyžamo , behala do kúpeľni a späť, kúpeľňa, kuchyňa a späť s mobilom pri uchu.
,,Prečo si mi nezavolal skorej ?Ach.." prevliekla som cez hlavu tričko, obliekla si kraťasy.
,,Ja nie som tvoj budík, ale keďže som si všimol, že zvyčajne všade meškáš, tak som ti dnes zavolal o hodinu skorej. Takže podľa všetkého si teraz už pripravená na odchod tak máš polhodinu k dobru. O pól 9 prídeme s Kyuhyunom po teba." Zložil telefón. Vstrebávala som posledné Donghae-o vety. Zrak mi padol na hodiny. Bolo len 8 hodín. Hodila som telefón na posteľ a išla si spraviť kávu. Bola som trochu nahnevaná, že si zo mňa takto vystrelil . Cestovateľská horúčka. Nikdy som ju nemala , ale popravde som sa tešila na čas strávený so Super Junior, takže aj keby som si chcela zdriemnuť ešte na 20 minút nedokázala by som už zaspať.

,,Takýto štýl budenia si nabudúce odpusti. Ani si nevieš predstaviť aký stres som dostala." Udrela som Donghae-o do ramena zatiaľ čo mi pomáhal s kuframi.
,,Žiadne nabudúce už nebude." Usmial sa . Nastúpila som do auta . Pozdravila som sa Kyuhyunovi, keďže som bola vychovaná a nie ako on, ktorý ani len mihalnicou nepohol na znak pozdravu. Vedela som, že tento výlet nedopadne dobre, ale čo sa má stať stane sa...
Do Japonska sme leteli súkromným lietadlom. Let trval tak 2 hodiny.
,,Boli ste tam už ??" opýtala som sa Siwona. Prikývol.

,, Vždy tam chodíme keď máme voľno." ..Pozrela som sa von oknom. Ten výhľad bol úžasný. Do teraz som nepochopila prečo to riaditeľ odo mňa vyžadoval. Kyuhyun bol určite tiež proti , tak na čo toľká snaha ? No prestala som na to myslieť, rozhodla som sa nechať tomu voľný priebeh a nech a deje čo sa má.

Riaditeľov letný dom bol viac ako dokonalý, veľký , úžasný.
,, Viac vecí si si nemohla nabaliť ?" opýtal sa Leeteuk a ťahal za sebou kufor.
,,Ale čo sa sťažuješ . Ja by som to zvládla aj sama. Síce možno na 4 razy , ale tak ste milí že mi pomáhate s batožinou." Ďakovne som sa pozrela na Siwona, Shindonga, a Leeteuka.
,,Jasné Amy ale to nič nemení na situácii že máme u teba večeru." Povedal Shindong. Musela som sa zasmiať ale prikývla som na súhlas.

::--::

Vybalila som si pár vecí a poukladala do skrine. Na šťastie som mala izbu sama nie ako chalani, ktorí sa museli o izby deliť. Vyšla som na balkón a pozerala sa na more. Mala som pocit, že je to len sen a čo chvíľa sa zobudím, no Eunhyukov hlas ma prebudil zo snenia.
,, Poď dole. Všetci!!"
,,Prídem neskôr !" odpovedala som a s úsmevom som hľadela na chalanov ako sa rútia do mora. Vyzerali ako by sa vrátili do detských čias. Je pravda, že už sme všetci potrebovali oddych. Nehovoriac o mne. Veľa krát som študovala na internete a zisťovala si informácie o SuJu a aj o spoločnosti. Obliekla som na seba plavky, no neplánovala som ísť za chalanmi. Zišla som po schodoch a prešla cez dvere, ktoré viedli do záhrady. Bolo tam všetko. Kvety, jazierko, dokonca aj bazén chýbali tam už asi len palmy. Mohlo byť tak 36 stupňov, čakala som už len na ten moment keď ma niekde vyrúti od tepla. Prešla som po chodníčku z malých kamienkov smerom k bazénu. Jediné po čom som túžila v tej chvíli bolo schladiť sa. Skočila som do vody . Po chvíli som dostala kŕč do nohy. Nevedela som čo mám robiť. Bola som dobrá plavkyňa, ale kŕč bol aj pre dobrého plavca istá smrť. Pomaly som sa začínala zmierovať s tým, že môj mladý život skončí utopením. Volala som aj o pomoc, ale nikto ma nemohol počuť, keďže boli všetci pri mori. Stratila som vedomie a išla som ku dnu, a to doslova.

,,Amy !! Preber sa už !" počula som tak známy hlas, ale nemohla som sa zobudiť.
,,Raz-dva-tri.." cítila som tlak na hrudi a vtedy som vypľula vodu, ktorá sa mi nahromadila v pľúcach.
,, Konečne !! Toto nám nerob !!" otvorila som oči a nado mnou sa skláňal Donghae a Eunhyuk. Obďaleč postávali ostatní.
,,Nestresuj. Žijem.." podotkla som a opatrne som sa posadila.
,,Čo si preboha robila ?" Otázky sa len tak hrnuli.
,, Dostala som kŕč. A už sa upokojte. Stresovať by som mala ja , ja som skoro prišla o život." Postavila som sa a zasmiala sa. Popravde do smiechu mi nebolo, ale tak všetko dobre dopadlo.

::--::

Večer sme išli do jednej reštaurácie na večeru. Bol to fajn pocit patriť medzi V.I.P hostí a mať vlastnú miestnosť. Zvykla by som si nato , ale nikdy som nebola materialistická a ani zlatokopka.

Ako som predpokladala, vedela som, že sa zase dostaneme k téme, že som sa skoro utopila.
,,Dostala som kŕč. Mohli by ste to prestať už rozoberať ?" opýtala som sa a pozrela sa na Donghae-o čím som ho donútila aby si radšej zahryzol do jazyka. Kyuhyun so Sungminom sa ospravedlnili a odišli od stola. Hrala som sa s jedlom na tanieri...
,,A ešte niečo ďakujem za záchranu."
,, Mala by si skorej ďakovať Kyuhyunovi a nie nám." Podotkol Donghae . Vydlička mi s rachotom spadla na zem. Pozrela som sa na neho a spýtavo sa na neho pozerala.
,, To on ťa vytiahol z bazéna." ...Hľadala som ho pohľadom ale ešte neprišiel. Tiež som sa ospravedlnila a odišla od stola.

,,Prepáčte, nevideli ste Kyuhyuna ?" opýtala som sa jedného mladého čašníka, ktorý mi ukázal smer.
,,Ďakujem." Usmiala som sa a mierila si to von na ulicu.

Kyuhyun a Sungmin postávali vonku pred reštauráciou. Potichu som podišla k nim.
,,Ehm..Sungmin, môžeš nás nechať o samote ?!!" Milo sa usmial , potľapkal Kyuhyuna po pleci a odišiel. Nevedela som ako začať. Stál vedľa mňa a pozeral sa pred seba. Ulicu zahalila tma. Ruky mal skryté vo vreckách. Vedela som čo mám povedať, ale stratila som reč. Nebola som schopná vydať so seba ani slovko. Stále som ho hypnotizovala pohľadom, keď v tom sa na mňa otočil...
,,Uhm..Ja...no chcela som ti...len povedať...že ďakujem." Konečne som to zo seba dostala. Bol ticho a stále na mňa hľadel. Začínala som byť veľmi nervózna. Prečo stále mlčal ?? Stačilo by mi aj keby mal zase nejakú ironickú poznámku, keby povedal hocičo , ale on bol stále ticho. Vzdala som to. Mierne som skrivila pery do úsmevu a vydala sa na odchod. Chytil ma za ruku, otočil k sebe a objal !! ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Gabča Gabča | Web | 6. července 2013 v 16:12 | Reagovat

Jsem mladá a chci se seznámit, klikni na můj webík abys zjistil víc!

2 Amy Amy | Web | 6. července 2013 v 21:00 | Reagovat

Oooooh !! ten koniec !! ♥ :D ako lepšie by bolo keby ma pobozkal ale aj objatie môže byť, však nemôžeme ísť na to rýchlo keď sa neznášame :D hahaha to je supeeeeeeeeeer!! kedy bude ďalšia? :D :D :D

3 Yunho-chan Yunho-chan | Web | 8. července 2013 v 14:14 | Reagovat

ten koniec je ale romantický a ja chchem aby ma tak niekto obial :-D no ale je to moc pekné :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama