3. Burning heart ♥

28. června 2013 v 15:30 | Lucy ~ 루시 |  Burning heart



Hneď čo som na ďalší deň vstala bolo , že som vytočila Siwonove číslo. Bol prvý, v mojich posledných volaných hovoroch. Bol to taký divný pocit mať za kamarátov také hviezdy ako boli práve SuJu.
,,Zdvihni !! Zdvihni !!" hovorila som do telefónu a nadaľej počúvala zvuk vytáčania. Popritom som si robila kávu, umývala zuby, a zjedla aj pár koláčikov. Nikdy som ráno veľmi nejedla , potom som si to všetko dohnala cez obed a neskorú večeru.
,, Zdvihni boha !!" Zákon schválnosti. Zdvihol . Vždy to tak bývalo. Poučila som sa a preto som si radšej zahryzla do jazyka a nepovedala to čo som naozaj chcela a vyslovila som len božie meno.
,,Kľud Amy. Čo sa deje ?" opýtal sa a zasmial sa do telefónu.
,, Načo máš ten mobil. Volám ti už 10 minút. Ah , no to je jedno. Ja len že , dnes prídem až poobede , takže sa neflákajte a robte na čom sme sa včera dohodli !!" ..Pýtal sa ma kam idem, prečo ,načo, s kým, s čím. No jediné čo som mu povedala bolo, že riaditeľ o všetkom vie a že keď prídem poobede chcem vidieť nejaký pokrok. Rozlúčili sme sa a ja som už bola pripravená odísť do mesta.

Vždy som si myslela že len zdravotníctvo u nás na Slovensku je také spomalené, ale ako sa zdalo bolo to všade také isté. Rozhodla som sa, že sa pôjdem nahlásiť do ich zdravotnej poisťovni keby sa niečo náhodou stalo. Víza som už mala vybavené keďže som nemala ani potuchy kedy sa rozhodnem ísť domov. Sladký domov. Cnelo sa mi za rodinou a to som v Kórei bola len pár dní, ale pri pohľade na osoby prechádzajúce okolo mňa všetka nostalgia zmizla.

,,Nechceš zviesť ?!" zo zamyslenia ma vytrhol Donghaeo hlas. Otočila som sa napravo a sledovala vysmiatu tvár šoféra.
,, Takže takto sa tu flirtuje ?!" poznamenala som a otvárala už dvere spolujazdca.
,, Možno. Ale keby som naozaj flirtoval musel by som ťa ešte dnes pozvať na kávu alebo obed ." žmurkol na mňa. Odložila som mobil do tašky a zapla si bezpečnostný pás.
,, Ja mám ešte čas." Zasmiala som sa a čakala som sa na reakciu , ktorá však neprichádzala. Jediné čo urobil bolo , že sa usmial a pridal plyn. Podľa trasy mi došlo , že sme mierili do spoločnosti. Aj tak som si všetko už vybavila. Bola som trochu sklamaná. Chcela som aby ma niekde pozval , ale aj nechcela. Milovala som také zmiešané pocity.

::--::

Otvorila som si dvere na aute a mierne rýchlim krokom kráčala dnu.
,,Hej ! Kam sa tak ponáhľaš ??" opýtal sa Donghae . Dobehol ku mne a kamarátsky objal okolo ramien.
,,Ja sa neponáhľam. To je moja normálna chôdza." Odpovedala som a mierne ho odstrčila odo mňa.
,,A správaj sa profesionálne Donghae." Usmiala som sa . Obaja sme vošli dnu , pozdravili sa recepčnej a kráčali po chodbe za ostatnými.

,,Takže toto si dnes vybavovala ??!!!" opýtal sa Siwon a spolu s Kyuhyunom schádzali po schodoch. Vedela som že jeho otázka mieri na Donghaeo.
,, Žiarliš ??!" opýtala som sa so smiechom a jemne ho udrela do ramena. Pokrútil hlavou.
,, Nie, len si to nemusela kamuflovať ,že ideš niečo vybavovať." Povedal a naznačil rukami srdiečko.
,,Prestaň Siwon !!!" zamiešal sa do rozhovoru Donghae. Samozrejme celá konverzácia bola vedená len v rámci srandy .

Až do večera sa skúšalo v nahrávacom štúdiu. Nikdy mi ani len na um neprišlo , že s comebackom a nahrávaním pesničiek môže byť toľko práce. Tá istá pesnička milión štyristo krát , volať tamtým sponzorom, volať tej slečne a tomu pánovi , potom zase iným.
,,Bože toto je tak únavné. Prečo som sa len na to dala ?" opýtala som sa potichu sama seba a čítala nejaké papiere , ktoré prišli dnes poštou. Blížiaci sa koncert. Takže zarezervovať miesto , objednať zamestnancov , ochranku a neviem ešte čo. Odhodila som papiere na stôl. Oprela sa o operadlo a zaklonila hlavu. Potrebovala som už oddych. Nezastavila som sa už pekných 6 hodín.
Začínala som si myslieť že tá pravá Amy to urobila naschvál, lebo bola oboznámená veľmi dopodrobna čo bude musieť robiť. To len ja som musela povedať áno a nevedieť čo ako.
,, Čo už to nezvládaš ??!" otvorila som oči a uvidela Kyuhyuna.
,, To nemám nárok ani na oddych ??" ironicky som sa opýtala. Zase vydal so seba ten posmešný zvuk, ktorý mi zvyšoval adrenalín. Nechápala som ako mi mohol jedinou vetou zvýšiť tlak. Ja som sa vždy vedela kontrolovať, ale toto sa proste nedalo. Jeho ,,radosť" z toho že som tam ,bola neprehliadnuteľná.
,,Máš . Ale podľa mňa oddychuješ dosť často."
,, Ty máš čo hovoriť !! Vždy sa niekde flákaš !" postavila som sa pred neho a prebodávala som ho pohľadom. Nemohol toto tvrdenie vyvrátiť . Vedel, že mám pravdu.
,, Ale rozdiel je v tom, že ty si nič a ja som niekto !!!!!" Hľadela som na neho a nezmohla som sa ani na jedno slovo. Naozaj to povedal ?? Vzala som si veci , strčila do neho a odišla . Pri dverách postával Eunhyuk , ktorému som sa ani nepozdravila.
,,Neprehnal si to ??" opýtal sa ho. Kyuhyun mykol plecom.

,,Debil !! Magor !! Idiot !! Nech ho šľak trafí teraz hneď !" hovorila som a nahnevane som kráčala po chodbe. Pozdravila som sa recepčnej a vyšla zo spoločnosti. Cítila som toľkú zlosť a hnev , že keby sa ma rozhodol niekto prepadnúť tak by si to rýchlo pri pohľade na mňa rozmysel. Nemienila som to nechať len tak. Urazil ma. Odsúdil ma bez toho aby vedel kto som. Zastala som . Otočila som smerom ku spoločnosti a pozrela sa do okna kde sa svietilo. Neviem čo ma to napadlo ale rozhodla som sa vrátiť .
,,Vrátili ste sa ?" opýtala sa ma recepčná.
,, Len si niečo vybaviť .." odpovedala som jej a rýchlim krokom som a blížila ku spoločenskej miestnosti. Doma ma učili, že nikdy nemám nikomu dovoliť aby ma bezdôvodne urážal . Otvorila som dvere a pohľadom som vyhľadala Kyuhyuna. Podišla som k nemu a vlepila som mu facku ! Zvrtla som sa na päte a odišla. Počula som len milión otázok na jeho osobu, že začo to bolo a podobne.
Keby sa aj rozhodol o tom povedať riaditeľovi , bolo mi to jedno. Všetok hnev zo mňa opadol. Niekto ma chytil za zápästie a otočil k sebe.
,, Ešte raz sa ma dotkni a dostaneš aj druhú !!!" povedala som a vytrhla si ruku z jeho zovretia. Na chodbe sa zjavilo 6 osôb a sledovali situáciu. Kyuhyun ma schytil za ruku a vliekol cez celú chodbu. Podľa všetkého to vyzeralo , že nechce byť viac strápnený ako bol. Veď čo je viac ponižujúcejšie ako dostať facku pred kamarátmi.

,,Pusti ma ! Ak mi chceš niečo povedať, tak to povedz tu !!!" Stáli sme oproti sebe a vraždili sa pohľadom.
,,Si úbohá."
,, Úbohá ??!! Vieš čo Kyuhyun ? Nikdy som nestretla takého človeka ako si ty. Je mi ťa úprimne ľúto."
,, Mohli by ste s tým prestať ?!!!" prišiel tam Donghae s delegáciou, ktorú tvoril Siwon, Eunhyuk a Leeteuk. ,,Ste ako malé deti !"
,,On je ako malé dieťa. Správa sa ako keby požral všetku múdrosť sveta. A pritom je sám úbohý. Skončila som !!" Schádzala som dolu schodmi.
,,Heeej !! S kým si myslíš , že sa rozprávaš ?" skríkol na mňa.
,, S jedným úbožiakom, ktorý nevie čo má od samej radosti robiť." Odpovedala som.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Amy Amy | Web | 28. června 2013 v 17:30 | Reagovat

čooo riadne super :D ale ozaj stále píšeš tak že "nič sa nedeje, len sa hádame" :D haha ale však čo nevadí :D len by to chcelo aj trošku romantiky :D :D :D ale super!! ^^ :D I like it :D :D :D teším na ďalšie časti :D a dúfam že mi ich zverejníš ešte v tomto roku :D síce, ja by som ti už mola začať písať konečne ale keď ja stále neviem ako začať T.T

2 Kokoran-sama Kokoran-sama | Web | 29. června 2013 v 9:38 | Reagovat

Fakt super povídka :3 Kyuuuu, co ti přeletělo přes nos, že jsi tak nesnesitelný? -_- zlý zlý zlý Kyuhyun!!!!! :3 ale stejně krásný...
Btw. Taky píšu jednu povídku, tak kdyby se ti chtělo, budu ráda, když si ji přečteš a necháš komentář :) jinak fakt skvělý blog :3

3 Yunho-chan Yunho-chan | Web | 29. června 2013 v 16:48 | Reagovat

oo toje peknučké veľmi s ami to páčilo este chchem pokračovanie alebo niečo také pretože je ot super:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama