1. Burning heart ♥

3. června 2013 v 15:57 | Lucy ~ 루시 |  Burning heart
Takže som niečo stvorila ~ A čo ja viem , zase bude trvať kým sa dotoho dostanem.


- ,,Nikomu by ani nenapadlo a mne už vôbec nie, žeby som mohla pracovať v SM Entertainment. A však môj zámer bol iný. Aby som to však uviedla na pravú mieru, aj také klamstvo, ktoré sa môže stať na prvý dojem úplne neškodné môže spôsobiť oveľa väčšie problémy, ktorým som sa ja nevyhla. Nuž, ale ako sa hovorí - Čo sa má stať stane sa. - A okrem toho , kto by neklamal keby mu išlo o celoživotné šťastie ? Klamať treba, ale je tiež pravda, že je potrebné poznať hranice kedy s tými klamstvami prestať. Nie každému sa to vyplatí .Mne sa to však vyplatilo . Dovolím si nazvať sa ,, dieťa šťastený." Začnem však od začiatku. -



,,Ďakujeme, že ste leteli našou spoločnosťou. Vitajte v Kórei." Milo som sa usmiala na jednu mladú slečnu, ktorá navigovala svojimi rukami takých dezorientovaných ľudí ako ja smerom do letiskovej haly. Dobre, nebol to môj prvý let lietadlom , ale kto by sa necítil ako v bludisku ?
Vliekla som za sebou kufor a pozorovala ľudí na okolo. Splnil sa mi sen, dostala som sa do tej krajiny, do ktorej som túžila ísť od svojich sedemnástich ? Alebo žeby to bolo osemnásť ?
Stála som v rade do jedného stánku. Predo mnou postávala asi dievča v takom istom veku ako ja. Nevenovala som jej žiadnu pozornosť, no moju pozornosť však upútala taška, ktorú stratila. Vzala som ju do ruky a rozbehla sa za ňou.
,,Počkaj. Hej, stratila si tašku." Kričala som za ňou, snažila sa čo najrýchlejšie utekať, no ona akoby nevnímala. Bežala som za ňou dobre že cez pólku mesta, kým som ju nestratila v metre.
,,Hm. A čo mám teraz robiť ? Nechať si ju ? Odovzdať ju na polícií?" pýtala som sa sama seba. Sedela som na lavičke a čakala som na svoj spoj, ktorý ma mal odviesť rovno pred hotel. Ešte že som si všetko na Slovensku zistila, inak by som neviem ako prežila. Ten nápad ísť na políciu som ihneď zavrhla hneď ako ma to napadlo. Nemienila som riskovať to , že by ma obvinili ešte za krádež hneď v prvý deň.
Od recepčnej som si vzala kľúč od izby. Nenazvala by som to ani izbou pretože to bola dosť priestranná miestnosť, ktorá mala 2 izby , obývačku, kuchyňu a dokonca aj balkón. Vybalila som si veci, a unavene som sa zvalila na gauč. Na pár hodín som aj zabudla na tú situáciu , no kabelka položená na stole mi ju pripomenula. Od prírody som bola zvedavý človek a tak mi to nedalo a celú som ju prehľadala. Okrem nejakých šminiek, nejakého papiera a ďalších zbytočnosti tam nebolo nič podľa čoho by som mohla kabelku vrátiť majiteľke. Otvorila som ten papier a po prečítaní obsahu som prestala dýchať.
,, Asistentka v SM ?" Ovievala som sa rukou. Pozrela som sa na stenu , pozrela som sa do kuchyne, pozrela som sa na kúpeľnové dvere , všade som videla SM.
---:::---
Ráno som sa prebudila ku podivu veľmi skoro na moje pomery. Celú noc som rozmýšľala čo urobím. Napadlo ma aj niečo také, že by som sa vydávala za tú osobu, keďže tam nebola ani fotka ani nič. Pritom som sa viac krát zasmiala, za toľkú bezpečnosť osobnosti. Najvtipnejšie na tom bolo, že tá neznáma sa tiež volala Amy. Napokon však zvíťazila moja hrdosť a preto som sa vybrala hneď ráno do SM. Mienila som im tam ten papier nechať a už sa nestarať o ďalšiu budúcnosť tej slečny, ktorá mala toľké šťastie, že mohla pracovať v SM.
,,Dobrý deň. Prišla som sem doniesť tento papier."Podala som ho nejakej pani, ktorá podľa výrazu v tvári nevedela kde jej hlava stojí. Očami preletela po obsahu papiera.
,,Och, konečne ste prišli. Mali ste tu byť o 8." Nechápavo som sa na ňu pozrela.
,,Ale-ale. To nie som ja." vykoktala som. Nepáčilo sa mi kam tento rozhovor smeroval.
,, Ste Amy?" opýtala sa a na malú chvíľu odložila papierovačky.
,, No náhodou som, ale ..." nenechala ma dohovoriť a už ma ťahala cez dlhú chodbu, rovno do kancelárie riaditeľa. Celý čas som sa jej snažila vysvetliť , že s tou osobou mám spoločné len meno, znalosť cudzích jazykov, a možnože aj trochu zručnosti na počítači.
,, Tu počkajte. O 10 minút vás príjme." Odišla tak rýchlo, že som sa ani nestihla spamätať z toho, kde som. Nehovoriac ešte o tom, že čo sa bude diať o 10 minút. Do SM som prišla s cieľom len vrátiť papier , ktorý mne nepatril a všetko sa začalo nejako zvrhávať. Sadla som si na stoličku a čakala. Nemienila som sa vydávať za nejakú cudziu osobu, aj keď veľa ľudí by to využilo.
,,Hey - hey ! Počuješ ?" zo zamyslenia ma vytrhol dotyk na ramene. Hlavu som pootočila doprava
,, Nie som hluchá ešte, pokiaľ viem." Skrivila som pery do ironického úsmevu. Ten chlap sa mi nepáčil. Vyzeral na prvý dojem ako namyslený, bezcharakterný ignorant, ktorý vidí len seba.
,,Kto si ? A čo tu robíš ?" opýtal sa. Vydala som so seba pohŕdavý zvuk.
,, A ty si kto, že mi tu kladieš otázky ? Už len čakám kedy donesieš lampičku a zasvietiš mi do tváre aby to malo kriminálny efekt !!" odvrkla som mu. Sledovala som ručičkové hodiny na stene a modlila sa aby tie tri minúty prešli naozaj rýchlo. Nechcela som sa už baviť s niekým ako bol on, len čo mi robil zbytočne nervy.
,,Nejaká drzá !" prešla som pohľadom na neho.
,, Nejaký namyslený !" ..
,,Oh Kyuhyun tu si. Hľadám ťa po celej spoločnosti." Prišiel tam ďalší. V duchu som sa prežehnala a pýtala sa hentoho hore, čo som mu spravila.
,,Kto to je ?" opýtal sa.
,,Neviem, nepovedala mi. Ale myslí si o sebe." Odpovedal mu Kyuhyun. Pri jeho odpovedi som sa zasmiala.
,, Máš pravdu. Je to nákazlivé. Bavím sa tu s tebou len 5 minút a už tú tvoju prehnanú namyslenosť mám tiež."
Spratala som mobil do tašky. 10 minút už prešlo, tak som len čakala kedy dostanem pokyn vojsť a na rýchlo sa rozhodnúť o svojej budúcnosti. Buď bude veľmi úspešná , alebo skončím vo väzení.
Medzi dverami sa objavila pani v strednom veku. ,, Poďte slečna."
,, Tak ja idem. Nech sa ujde aj ostatným." Milo som sa na nich usmiala a zmizla som za dverami.
---:::---
V kancelárií som viedla dosť dlhý rozhovor. Zdalo sa mi, že riaditeľ bol s mojim falošným pohovorom spokojný, ale aj tak som nevedela čo by som mala urobiť. Prijať to a klesnúť pod moju úroveň, stratiť hrdosť plus ďalších milión štyristo vecí alebo sa vydať na cestu bez ,, prekážok" , ktorá sa mi naskytla ?
,,Tak ako ste sa rozhodli Amy ?" .. Hľadela som sa na neho tak uprene, že som mala pocit, že ho prepaľujem pohľadom. Zalial ma pot , v hlave sa mi miešali len dve slová - áno / nie !
,, BERIEM TO !!!" Vyslovila som tie osudové slová, ktorá mi predpovedali veľmi peknú budúcnosť, o ktorej sa mi ani len vo sne nesnívalo. A moja fantázia bola bujná.
--::--
,,Tak chalani, toto je ona !!!" predstavila ma jedna pani menom Kim Soo Eun.
,,Ha-ha-ha. Tento deň sa mi začína páčiť. Plný humoru. Viacej ich nemohlo byť??" Zasmiala som sa a jemne som potľapkala Soo Eun po ramene. Pozrela sa na mňa ako na blázna.
,, Si v poriadku Amy?"
,, V úplnom.Prepáč." Uistila som ju a nahodila som vážnu tvár. Stihli sme si už aj potykať. Pomaly ale isto mi začínalo dochádzať , že všetky rozhodnutia, ktoré by chceli Super Junior urobiť z veľkej časti záviseli aj od môjho názoru, že SuJu
,, Takže Siwon, Leeteuk , Eunhyuk ....." vymenovala som ich všetkých aby som si ich rýchlejšie zapamätala. Sama seba som obdivovala , že som to zvládla za tak rekordný čas 5 minút.
,,Ah konečne ste tu. Kde ste boli? Toto je tá naša nová niečo ako manažérka." Ozval sa Leeteuk a smeroval ku dverám pričom nezabudol naznačiť prstom smer, ktorým sa majú pozerať. Otočila som sa na osoby, ktoré postávali pri dverách.
Všetko mi došlo až po pár minútach. Kyuhyun a Donghae tiež k nim patrili.
,,To ako ona ?" ozval sa Kyuhyun , pričom som mu darovala jeden vražedný pohľad. Z hlboka som sa nadýchla a prišla k nemu.
,,Takže Kyuhyun?" milo som sa na neho usmiala , objala ho a niečo mu povedala tak potichu aby to počul len on : ,,Namyslený , sebecky ignorant." ..odtiahla som sa.
,, Tak rada ťa spoznávam a teba tiež .. Ty budeš asi" zamyslela som sa. ,,Donghae?" Prikývol .
Polhodinu som sa zoznamovala ešte s náplňou mojej práce, debatovala s chalanmi, keď nastal čas obedu. Aleluja. Nejedla som pekných 5 hodín.
,,Hey !! Počkaj !!!" ozvalo sa mi za chrbtom. Nemusela som byť médium aby som vedela komu ten hlas patril.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Amy Amy | Web | 3. června 2013 v 16:19 | Reagovat

a kde je pokračovanie ?:D ja viem, ja viem, bude keď ti ja napíšem že že?:D aaaaaaaach!! :D ale ako neznášam tieto tvoje konce :D a to je len prvá časť :D juuuuuuuu teším teším !! :D <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama